Kdo jinému jámu kopá
Kdo jinému jámu kopá Ann Granger
Co uděláte, když si myslíte, že váš bývalý milenec zavraždil svou manželku? Tuto otázku položí Ursula Grettonová, archeoložka pracující na starogermánském pohřebišti na Bamfordském vrchu, Meredith Mitchellové v naději, že se o případ začne někdo zajímat. Inspektor Markby, jehož názor je pro Ursulu velmi důležitý, však vraždu zpočátku odmítá. Myslí si, že se Natalie s manželem pohádala, odešla ke kamarádce a za čas se objeví. Když se však najde její tělo, začíná být zřejmé, že situace je mnohem složitější. (Motto, 2008)
• • • • • • • • •
Keď sa Ursula Grettonová vydá na schôdzku s riaditeľom bramforského múzea Ianom Jacksonom, tuší, že návrh usporiadať toto stretnutie v dome Natalie a Dana Wollardovcov je predzvesťou problémov. Ako členka neveľkého archeologického tímu sa zúčastňuje vykopávok na Bramfordskom vrchu. Vykopávky sponzoruje malá nezávislá Ellsworthova nadácia. Ian Jackson si uvedomuje, že na to, aby ich nadácia ďalej podporovala, potrebuje senzáciu – tou by malo byť nájdenie pohrebiska starogermánskeho náčelníka Wulfrica, čo by potvrdilo Ianovu teóriu o germánskom nájazde na toto miesto v piatom storočí.
Vykopávky sú však nečakane zastavené kvôli asi tridsiadke prívržencov hnutia hippies, ktorí sa rozhodli utáboriť na Bramfordskom vrchu. Skupina hippies predstavuje problém, pretože sa motajú v revíri a môžu znehodnotiť vykopávky. Na stretnutí u Wollarda sa výskumníci dohodnú na nočnom strážení už odkrytej časti pohrebiska. Riaditeľ múzea očakáva pomoc polície, ale vrchný inšpektor Markby mu povie, že vo veci nemôže zasiahnuť. Toto policajné nezasahovanie hnevá aj majiteľov pozemkov, kde sa hippies uložili, Briana Felstona a jeho strýka Lionela.
Sula považuje toto stretnutie za chybu. V dome sa totiž stretnú za Nataliinej neprítomnosti (je populárna spisovateľka) a ona má svoj dôvod na to, aby sa stretnutiu s Danom Wollardom vyhla – len nedávno totiž ukončila ich románik. Keď Sula náhodou naďabí na Nataliinu kabelku so všetkými osobnými vecami, hlavou sa jej preženie myšlienka, že Danove slová o tom, že Natalie odišla narýchlo k matke, nie sú pravdou a je si istá, že sa medzi Natalie a Danom niečo stalo. Jej zlé pocity vyvolávala aj Danovo správanie – žiada ju, aby sa k nemu vrátila a nadviazali na svoj pomer. Ako argument si na pomoc berie svoju údajnú zamilovanosť. Ursula sa tak len utvrdí v tom, že prijať prácu na vykopávkach po jeho boku bola chyba. Kdesi tu sa totiž problémy ešte len začínajú.
Meredith Mitchellová sa teší na voľný víkend a nasledujúcu týždňovú dovolenku, keď ju nečakane zo zaslúženého leňošenia vyruší kamarát, ktorý jej prenajal byt. Jeho služobná cesta sa nechtiac skončila a Meredith si uvedomuje, že priestor bytu je pre oboch primalý. Keď jej zazvoní telefón, na ktorého druhom konci je Sula, ktorá nechtiac nadhodí, že potrebuje pomoc pri strážení náleziska, Meredith nezaváha a neodradí ju ani stav karavanu, v ktorom sa má zložiť.
V malom karavane sa Sula zverí kamarátke s podozrením, že Natalie sa niečo stalo a s obavou, že by v tom Dan Wollard mohol mať prsty. Keďže vie o tom, že Meredith sa priatelí s Alanom Markbym, požiada ju, aby mu o jej podozrení povedala. Alan Markby však jej slová považuje za plány poplach, situáciu vníma ako hádku medzi manželmi, ktorá sa vyrieši sama.
Meredith sa následne stretáva s archeológmi aj s Danom a prvý kontakt má aj s členom skupiny hippies, so svojským Joeom. Stačí málo, aby poznala, že medzi kolegami-archeológmi vládne napätie a podivná atmosféra. Renee, členka tímu, ju upozorní aj na to, že na bramfordskom kopci je čosi zvláštne, akoby človeka ktosi pozoroval, ale... archeológovia, ktorých prácou je narúšať spánok mŕtvych, by asi nemali veriť na povery...
Úvod tejto detektívky plynie pokojne. Pripomína všetky anglické detektívne seriály odohrávajúce sa na anglickom vidieku typu Vraždy v Midsomeri. Po zoznámení s priestorom a ľuďmi, vstupuje do ich priestoru, do stredu ich vzťahov známa postava – Meredith, Markby. Postavy dopĺňa aj podivný obyvateľ skládky Finny, starec, ktorý tu v provizórnej chatrči žije štyridsať rokov a patrí tak povediac k miestnemu koloritu.
Problémy s hippies však nakoniec robia Markbymu starosti a ten predsa dá preveriť aj informácie o Natalie. Zdá sa, že ani jedna manželova story o tom, ako a kam jeho manželka odišla, nie je pravdivá – že je u matky, ani že v Londýne podpisuje svoje knihy. Dan sa navyše znova poháda s Ursulou. Keď hippies na skládke, hľadajúc niečo užitočné, naďabia na mŕtvu ženu zabalenú v koberci, je jasné, že Markby má prácu. Mŕtva je Natalie a jej ješitný manžel s pokriveným charakterom je podozrivý. Na pozadí tohto zločinu sa odkrývajú ďalšie vzťahy. Medzi Danom a jeho ženou, ale aj členmi archeologického tímu navzájom. Ukáže sa napr., že do Dana je platonicky zamilovaná aj nevýrazná Karen.
Meredith sa zatúla na letohrádok, kde naďabí na Briana Felstona a jeho nervozita ju prekvapí. Ďalšie skutočnosti postupne vyplávajú na povrch, objavujú sa nové skutočnosti ako napr. Nataliine topánky, Markby hľadá skupinu hippies, ktorá zmizla, získava informácie od ich detí (že v letohrádku sa objavila akási žena), zisťuje, že Brian Natalie poznal zo školy...
Meredith sa nevracia do Londýna, ale v čase nič nerobenia jej napadne, že by si v Bramforde mohla kúpiť vlastné bývanie. Zaujme ju malý dom a zvažuje jeho kúpu. Toto je jedna zo skutočností, ktorá odkazuje na vzťah Meredith – Markby. On ju prehovára, aby to spolu skúsili, ona váha a snaží sa udržať ich vzťah v medziach priateľstva, ale veľmi sa jej to nedarí (prekvapivo napriek tomuto postoju uvažuje, ako by vyzeral ich vzťah, keby bola jeho manželkou). Uznávam však, že ich vzťah sa v priebehu série vyvíja a jedna časť je málo na jeho vyriešenie. Alan Markby na mňa väčšinu času nepôsobil dôrazne, skôr naopak – obyčajne a väčšinu času nevýrazne, nebol pre mňa osobnosťou, ktorú by som od vyšetrovateľa očakávala. Ani jeho intelektuálne schopnosti nevystupujú do popredia nijako výrazne, ako osobnosť sa pre mňa v tomto prípade nijako neprejavoval.
Románik Dana Woollarda a Ursuly sa verejne prezradí a Ursula je vystavená obvineniu Nataliinej matky. Hladinu okolo prípadu však rozčerí nález ďalšej mŕtvoly – tento raz je to Finny, ktorý sa mal dostaviť kvôli výpovedi na súd, ale nájdu ho v hrobe germánskeho bojovníka, keď sa skupina archeológov snaží znova rozbehnúť vykopávky a využiť čas, kým im nadácia zastaví dotácie. Markbymu je jasné, že Finny mohol niekoho alebo niečo vidieť a že ktosi sa postaral, aby taká informácia neuzrela svetlo sveta.
Odkrýva sa aj zvláštne správanie Briana Felstona, na ktoré, ako sa ukáže, má svoje dôvody. Ako o Felstonovcoch zistí Markby, ich správanie ovplyvňuje dávna zahorknutosť, potlačovaná neuspokojenosť, deformované myslenie, a to je potenciálne nebezpečná zmes, ktorá je dôkazom ich nepredvídateľnosti. Kľúčom k vyriešeniu prípadu je letohrádok, ktorý ukrýva viac, než sa môže na prvý pohľad zdať. Keď sa už zdá, že sa zločin okolo Natalie Woollardovej objasní, ktosi sa pokúsi ohroziť na živote prekvapivo Ursulu. Prečo? Súvisí nejako tento útok so smrťou Woollardovej manželky alebo nie? A kto ju skutočne zabil a aký bol jeho skutočný motív? Na Markbyho čaká ešte jedno odhalenie, ktoré uzavrie oblúk s príbehom malého chlapca načrtnutého v prológu siahajúceho do dávnej minulosti.
Autorka sa nechala do prípadu zapliesť viacerým osobám (Dan, Finny, členovia skupiny hippies, Brian a jeho strýko...), snažiac sa vykresliť ich charakter a navodiť otázku, kto z nich by bol schopný vraždy a aký by na ňu mal motív. Meredith prichádza na indíciu, kto je potenciálnym vrahom či tým, kto je do okolností vraždy zapletený, na môj vkus akosi prirýchlo. Aj autorkina snaha vniesť do atmosféry pocit nadprirodzena, ktorý by mal vyvolať zimomriavky – porušenie miesta konečného odpočinku Wulfrica a jeho bojovníkov vyvolávajúce nevysvetliteľný pocit, že nálezisko niekto neustále pozoruje, sa u mňa minul účinkom. Postavy ani prostredie ma zvláštne nezaujali, ani tento prípad nemal potenciál udržať moju pozornosť. Nemôžem teda povedať, že by som dokázala vnímať niektorú z postáv pozitívne a že by ma riešenie tohto prípadu tak povediac do seba vtiahlo a pre mňa nemalo ani punc nečakaného. Zjavne to nebola moja správna voľba... autorka ma zatiaľ nepresvedčila, ale nevylučujem, že zo zvedavosti nevyskúšam niektorý iný Mitchellovej a Markbyho prípad.
-sa
a pol
